Bezpečne s TRUCKOM

Až v 95-tich percentách je za nehodami spôsobenými truckmi človek. Existuje spôsob na obmedzenie veľkého počtu nehôd nákladných automobilov?

Analýzou nehôd nákladných automobilov vedci zisťovali, prečo k haváriám došlo a ako im bude možné zabrániť v budúcnosti. V súčasnosti sú pracovníci oddelenia VFL (Vehicle Future Laboratory) na mieste nehody už v priebehu hodiny, aby zistili jej príčiny a následky. Tieto poznatky potom ďalej využívajú pri simulovaní poškodenia vozidla v laboratórnych podmienkach. Preto poprední výrobcovia vybudovali skúšobne na testovanie menších celkov, ale i kompletných vozidiel.

BEZPEČNOSTNÉ PÁSY

Skúmaním dopravných nehôd nákladných vozidiel sa zistilo, že v šiestich prípadoch z desiatich bezpečnostné pásy mohli zachrániť posádke život. Prvé trojbodové pásy zaviedli vo Volve už v roku 1979. Neskôr sa stali štandardným vybavením každého trucku tejto značky nielen pri vodičovom, ale aj pri spolujazdcovom sedadle. Navyše každý zákazník má možnosť priobjednať si bezpečnostné nafukovacie vankúše, ktoré podstatne zmenšujú riziko úrazu. Počas laboratórnej nehody bežného trucku boli dve figuríny. Vodič bol upevnený bezpečnostným pásom, spolujazdec sedel voľne. Vozidlo postavené na plošine so sklonom 45 stupňov sa po uvoľnení skotúľalo dolu svahom a kamera vo vnútri kabíny sledovala priebeh tejto „nehody“. Vodič zostal sedieť pripútaný, kým spolujazdec lietal v kabíne, prudko narazil telom do vodiča a napokon vyrazil čelné sklo a vyletel von. Snímače vo figuríne zaznamenali okamžitú smrť, no vodič sa zachránil s menšími zraneniami. Podobný test bezpečnostných pásov je možné vykonať taktiež na simulátore s kabínou, na ktorom sa dá testovať prevrátenie na bok, otočenie vozidla hore kolesami a tiež rolovanie vozidla.
Pri čelnom náraze trucku s osobným automobilom sa zvyčajne malé vozidlo vkliní pod nákladné. Výsledok takejto nehody býva zvyčajne tragický. Podbehnutiu sa dá čiastočne zabrániť priečnym nosníkom umiestneným za predným a zadným nárazníkom. Pri bočnom stretnutí osobného vozidla s nákladným, vklineniu zabráni bočná bariéra medzi jeho prednými a zadnými kolesami.

BRZDOVÉ SYSTÉMY

Veľmi dôležitým krokom v rámci zlepšovania bezpečnosti jazdy v nákladných automobiloch sú nové brzdové systémy. Pri brzdení ťahača s návesom je potrebná dobrá „spolupráca“ celej súpravy. Dôležité je, aby sa brzdový systém vozidla a prívesu, resp. návesu, uviedli do činnosti naraz a rýchlejšie, za súčasného dodržania priameho smeru jazdy celej súpravy. Tým je brzdná dráha podstatne kratšia. Tieto požiadavky spĺňa elektronický brzdový systém EBS, ktorým sa riadi brzdový účinok individuálne na každom kolese. Elektronicky riadený systém predstavuje použitie pokrokovej počítačovej techniky na riadenie a prispôsobenie brzdných síl ťahača a návesu pomocou elektronických signálov. Rovnako ako doteraz slúži ako pracovné médium ovládania bŕzd stlačený vzduch, prípadne kvapalina. Nová elektronická ovládacia jednotka - EBS - registruje pomocou snímačov množstvo prevádzkových údajov, ktoré sa priebežne spracúvajú v EBS tak, aby sa optimalizoval tlak média pre každé koleso vo všetkých brzdných situáciách. Ovládacia jednotka EBS reguluje aj funkcie ABS a TCS (Traction Control System), ktorý je novým systémom brániaci sklzu kolies a zaručujúci jednoduché a bezpečné použitie diferenciálu.

EBS zabezpečuje optimálnu smerovú stabilitu jazdy a vďaka inteligentnému ovládaniu brzdného tlaku na brzdách návesu v závislosti od jeho brzdového vybavenia zabezpečuje dobrú spoluprácu medzi ťahačom a návesom. Táto funkcia zároveň vďaka lepšiemu rozloženiu brzdnej sily medzi ťahačom a návesom predlžuje životnosť brzdového obloženia. Ďalšou dôležitou funkciou, ktorá sa priebežne kontroluje a priamo reguluje z EBS, je oter brzdového obloženia na prednej a hnacej náprave ťahača. Elektrické snímače sú umiestnené na každom kolese a signalizujú ovládacej jednotke EBS hrúbku obloženia, a tá potom koriguje nerovnomerný oter vyvažovaním brzdného tlaku medzi prednou a zadnou nápravou. Brzdný tlak je pritom regulovaný aj podľa zaťaženia zadnej nápravy prostredníctvom snímača, ktorý meria samotné zaťaženie nápravy (napr. pri pneumatickom pružení meria tlak vzduchu v pneumatických vakoch pruženia).
Kotúče bŕzd sú zhotovené z teplovodných materiálov, ktorými sa zmenšuje riziko „vädnutia“ bŕzd pri dlhotrvajúcom intenzívnom brzdení.

ELEKTRONICKÝ SYSTÉM STABILITY

Mnohé z bezpečnostných prvkov zavedených najskôr v drahých osobných automobiloch sa dostávajú aj do truckov. Jeden z najnovších je práve elektronický systém stability vozidla ESP (Electronic Stability Program). Jeho poslaním je v prvom rade pomôcť vodičovi zabrániť nehode. Na ťahači sú tri senzory, ktoré zaznamenávajú vybočenie vozidla z priameho smeru, priečne zrýchlenie a polohu volantu. Centrálny riadiaci modul neustále kontroluje prichádzajúce informácie a v prípade, ak nie sú vzájomne v súlade, počítač individuálne okamžite podľa potreby aktivuje brzdu na jednom alebo viacerých kolesách. Súčasne zníži veľkosť krútiaceho momentu motora, čím sa vozidlo spomaľuje, pokiaľ nenastane opäť jeho rovnovážna poloha. Napríklad, ak je nákladné vozidlo v zákrute, ale smeruje z nej priamo von, riadiaca jednotka ESP vyhodnotí informácie z „polohových“ senzorov a zistí nerovnovážny stav. Okamžite aktivuje brzdu ťahača na vnútornom zadnom kolese. To privedie vozidlo späť na čiaru prejazdu zákrutou. Na dané anomálie systém reaguje okamžite, čo by vodič v krízovej situácii nedokázal. Rovnako tento systém znemožní situáciu, aby sa náves voči ťahaču zalomil. Takisto vozidlu zníži rýchlosť v zákrute, ak je neprimerane veľká a mohla by spôsobiť prevrátenie. To vyplýva zase z hodnôt natočenia volantu a z priečneho zrýchlenia.

PEVNOSŤ KABÍNY

Vyhodnotenia množstva nehôd upozorňovali v minulosti na nedostatočnú pevnosť kabín. Kvôli tomu európske krajiny prevzali normu vypracovanú výskumnými pracovníkmi Volva, ktorá sa stala záväznou pre vývoj a výrobu kabín.
Skúška odolnosti kabíny voči nárazu spočíva v tom, že päťtonové závažie narazí na kabínu ako kyvadlo a priestor vodiča a spolujazdca sa nesmie zdeformovať tak, aby ohrozil život posádky.

HLUK A TEPLOTA

Hluk vozidla môže mať rôzne frekvencie. Niektoré až veľmi intenzívne unavujú psychiku vodiča, čo môže nepriaznivo ovplyvniť jeho sústredenie na jazdu. Ide o hluky z odvaľovania sa pneumatík, aerodynamický hluk, hluk z motora a prevodovky. Kabíny dnešných nákladných vozidiel sú skvelo odhlučnené, čím sa znižuje psychické zaťaženie vodičov a ich únava. Ďalším negatívnym vplyvom na vodiča je teplota v kabíne. Teplotné skúšky prebiehajú na figuríne, ktorá ma desiatky senzorov na meranie vplyvu výšky teploty. Napríklad pri teplote okolo 30 stupňov vznikajú také zaťaženia vodiča, ktoré môžu ovplyvniť jeho pozornosť pri riadení. Výsledkom týchto výskumov je zavádzanie klimatizácie do kabín nákladných automobilov, ktoré sa nepovažujú za zbytočný prepych či luxus.





Tento článok nájdete na AGENTÚRA AUTO DATA, spol. s r.o.
http://www.aad.sk

Adresa tohoto článku je:
http://www.aad.sk/sections.php?op=viewarticle&artid=4