Víťazné ťaženie elektronických sýstémov sa u motocyklov oproti automobilom trochu oneskorilo. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že zákony na ochranu životného prostredia nie sú pre motocykle tak prísne ako pre automobily, ale predovšetkým preto, že motocyklové motory pracujú pri oveľa vyšších otáčkach, pri ktorých je potrebné veľmi presné riadenie zapaľovania, a taktiež kvôli nedostatku priestoru pre potrebné komponenty. Dnes už je použitie elektroniky pri motocykloch samozréjmosťou. Úlohou systémov nazývaných motormanagment je predovšetkým riadenia zapalovania a vstrekovania paliva, pomáhajú technikom taktiež pri diagnostike porúch a umožňujú ich rýchlé a relatívne lacné odstránenie.

Mozgom elektronických systémov je centrálna riadiaca jednotka, nazývaná aj black box. Všetky časti systému sú potom závislé na jej vstupných a výstupných informáciach. Tie je potrebné dodať vo forme elektronického sygnálu, čo je úlohou snímačov. Po spracovaní v riadiacej jednotke sú vysielané vystupné sygnály k regulačným prvkom. Prakticky to znamená, že pre každú polohu škrtiacej klapky (zodpovedajúcej zaťaženiu motora) a pre každé otáčky (zodpovedajúca rýchlosti motocykla) sú v pamäti riadiacej jednotky uložené údaje o množstve vstrekovaného paliva a predstihu zážihu. Jednotka vyhodnotí informácie od snímača otáčok motora, polohy škrtiacej klapky, prípadne teplotu motora, určí predstih zážihu a optimálnu dávku paliva. Presné nastavenie predstihu zážihu je veľmi dôležité hlavne preto, že moderné motocyklové motory točí až 15 000 otáček a pri tejto rýchlosti sa čas meria na zlomky sekundy.
Existuje i oddelené zapaľovanie jednotlivých valcov, pretože teplotné zaťaženie jednotlivých valcov je rozdielne, čo ovplivňuje optimálnu prípravu a následné spalovanie zmesi paliva so vzduchom. Vďaka možnosti nastavenia rôzneho pola predstihu zážihu pre jednotlivé valce a režimy prevádzky nemusia ladiči motorov pristupovať ku kompromisom a motory dosahujú lepších výkonných parametrov.

Úlohou vstrekovacieho systému je zaistenie presného dávkovania potrebného množstva paliva. Dávka paliva sa riadi skutočným množstvom nasávaného vzduchu, čo je ďalší parameter, ktorý treba zmerať a informovať o ňom riadiacu jednotku. Meranie je realizované priamo väčšinou anemometrem so žhaveným drôtom alebo nepriamo pomocou snímača tlaku v sacom potrubí. U motoroch s riadeným katalytickým systémom sú vyhodnocované taktiež signály prichádzajúce od Lambda sondy, pomocou ktorej sa optimalizuje súčiniteľ prebytku vzduchu. Fyzikálne veličiny sa merajú snímačmi a ich hodnoty sú prevádzané na elektrické impulzy, ktoré sú využiteľné pre centrálnu jednotku. Teplota sa z pravidla zisťuje polovodičovými termistormi, ktorých odpor sa mení úmerne so stúpajúcou teplotou. Poloha škrtiacej klapky sa meria potenciometrom a snímače klepania (detonácií v spalovacom motore) pracujú na piezoelektrickom princípe. Dôležité je taktiež zisťovanie aktuálnych otáčok motora, čo sa deje pomocou indukčného snímača, ktorý registruje každý priechod permanentného magnetu umiestneného v zotrvačníku. Na podobnom princípe je založené aj určovanie uhlu natočenia klukového hriadela.

U motocyklov sa dnes stále častejšie stretávame s antiblokovacím systémom ABS, u ktorého sú dôležitou informáciou pre riadiacu jednotku otáčky predného kolesa. Riadiaca jednotka porovnáva otáčky kolesa s aktuálnou rýchlosťou motocykla a keď zistí, že koleso preklzuje, dáva povel k zníženiu prítlaku brzdičov.