Aby mohol elektronický stabilizačný program na kritické jazdné situácie reagovať, musí neustále dostávať informácie. Napríklad: Aká je poloha volantu, t.j. aký je želaný smer jazdy a kam vozidlo ide. Odpoveď na prvú otázku dostane systém od senzora uhla natočenia volantu a snímača otáčok kolies v systéme ABS. Riadiaca jednotka z týchto dvoch informácií určí polohu natočenia volantu a smer vozidla. Ďalšími dôležitými údajmi sú rýchlosť stáčania a priečne zrýchlenie vozidla. Pomocou týchto informácií vypočíta riadiaca jednotka skutočný pohyb vozidla.

Elektronický stabilizačný program udržiava stabilitu vozidla pri prejazde zákrutou. Vozidlo sa môže stať nestabilným pri prejazde zákrutou s neprimeranou rýchlosťou, pri nepredvídateľnej zmene povrchu vozovky (voda, ľad, námraza, znečistenie) alebo pri neočakávanom vyhýbacom manévri („losí test“). Pritom nehrá žiadnu úlohu to, či sa nestabilita prejavuje nedotáčavým šmykom, alebo pretáčavým šmykom. Riadiaca jednotka elektronického stabilizačného programu rozozná druh nestability na základe údajov zo senzoriky a zasiahne do riadenia motora a ovládania bŕzd.

Pri nedotáčavosti vchádza vozidlo do zákruty priamo prednými kolesami, pričom dostatočne nezabočí. ESP cielene pribrzdí zadné koleso na vnútornej strane zákruty a v prípade potreby súčasne potlačí výkon motora. Ak by vodič sám začal brzdiť, ESP taktiež zasiahne a zmenší brzdnú silu na vonkajšej strane zákruty. Vozidlo potom opäť ide v zákrute po želanej krivke.

Pri pretáčavosti sa zadná časť vozidla tlačí na vonkajší okraj zákruty, automobil zabočuje do zákruty príliš ostro. Aj tu ESP rozpozná odchýlku od vodičovej predstavy o prejazde zákrutou, cielene pribrzdí predné koleso na vonkajšej strane zákruty a zasiahne do riadenia motora a rozdelenia hnacej sily, aby pomohol zabrániť nežiaducemu vybočeniu či šmyku.

Obrázok vľavo, znázorňuje ako zadná časť vozidla s pohonom zadných kolies pri jazde v priamom smere alebo v zákrute vybočuje zo želaného smeru jazdy. Systém ESP to rýchlo zistí, obmedzí hnacie sily na zadných kolesách čím sa smer jazdy stabilizuje bez zásahu vodiča. Pokiaľ to však nestačí, začne systém konať dôraznejšie – pribrzdí vonkajšie predné koleso v zákrute, čím sa automobil samočinne vyrovná a predíde sa šmyku. Ak nebezpečenstvo šmyku pominie, predné koleso sa odbrzdí a vozidlo pokračuje v jazde ďalej.
Na obrázku vpravo je znázornená situácia hroziaceho šmyku predných kolies. Systém ESP pribrzdí v zákrute vnútorné zadné koleso, čím sa automobil opäť vyrovná do správneho smeru. V kombinácií zákrut môže tento regulačný proces prebehnúť aj viackrát za sebou. Vodič však nesmie zneužívať systém ESP na podstúpenie väčšieho rizika. Ak poruší fyzikálne zákony tým, že vojde na nebezpečné miesta nadmernou rýchlosťou, alebo ak neskoro zareaguje na kritickú situáciu, nezachráni ho žiadny elektronický stabilizačný systém.

Elektronický stabilizačný program nedokáže prekonať hranice fyzikálnych zákonov. Ak vodič precení možnosti podvozku a elektronického stabilizačného programu, ani ESP nedokáže zabrániť nehode.