Výrobcovia vozidiel túžili mať vo svojom portfóliu výkonnejšie vozidlá už na začiatku 20. storočia, kedy hlavnou výstavnou skriňou týchto vozidiel bol a aj v súčasnosti stále je automobilový šport. Louis Renault sa stal jednou z hlavných postáv automobilového priemyslu po predstavení modelu Voiturette v roku 1898 s motorom De Dion Bouton a revolučnou priamou prevodovkou. Výrobu vlastných motorov začal Renault až v roku 1902.

Viac výkonu, ale nie za každú cenu!

Louis Renault si už na začiatku 20. storočia uvedomoval, že agregát by mal byť ľahký. Preto vymyslel systém, ktorý poznáme dnes pod názvom „supercharging“ – systém, ktorý dodal motoru väčší výkon bez potreby zväčšovať jeho objem. Systém bol dňa 17. decembra 1902 registrovaný na patentovom úrade pod číslom 327452. Fungoval takto: zvýšením množstva plynov, ktoré vošli do valca nastal väčší tlak, čiže aj silnejšia explózia, a motor dodal viac výkonu. Ventilátor ovládaný priamo motorom vpúšťal tieto plyny do valcov.

Základy „Turbochargingu“

Základný patent ešte neobsahoval názov „turbocharging“ (preplňovanie s využitím energie výfukových plynov), ale jeho základy už boli položené a následný vývoj bol neudržateľný. Renault testoval nový systém najskôr na lietadlách, kde systém umožňoval väčší prívod vzduchu do motora lietadla vo vyšších výškach. V roku 1918 bolo turbodúchadlo, vyrobené pánom Rateau, prvýkrát použité v motore prieskumného lietadla Breguet XIV A2 s motorom V12 320 koní.

Do vozidiel sa však nový systém dostal až koncom 60. rokov. V dobe, keď model Alpine kraľoval rally okruhom, sa spoločnosť Renault rozhodla investovať viac do motoristického športu. Vývojári motorov v úplne novom závode Renault-Gordini vytvorili nový kompaktný 2 litrový V6 motor. Prototyp použitý na modeli A441, ale aj vo Formuli 2, dosahoval dobré výsledky. Stále však nebol dostatočne výkonný na to, aby sa popasoval s legendárnym 24 hodinovým pretekom Le Mans. Preto prišiel nápad znovu oživiť „turbocharging“. Alpine s týmto systémom sa prvý raz predstavila na Rally Cévennes v roku 1972. Vozidlo malo až 3 sekundovú odozvu plynového pedálu a bolo takmer neovládateľné. Prekvapením preto bolo víťazstvo! To znamenalo zelenú pre ďalší vývoj systému preplňovania. Po troch rokoch testovania a úprav, v roku 1978, vyhrala Alpine Le Mans s priemernou rýchlosťou 201 km/h a maximálnou rýchlosťou až 370 km/h.

„Vynikajúco! Teraz do F1!“ povedal Bernard Hanon, vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti Renault. Formula 1 vtedy znamenala 3 litrový motor V8 alebo V12. Renault však vstúpil do súťaže s malým 1,5 litrovým turbo motorom V6 – mimo spoločnosť Renault nikto takému motoru neveril. Model RS01 sa prvýkrát predstavil na Veľkej cene Británie (Silverstone) v roku 1977. Monopost nezvládol ani 12 okruhov a získal si prezývku žltý čajník pre dym, ktorý sa šíril z motora po poruche na turbodúchadle. Po ďalších úpravách sa tímu Renault podarilo získať cenné miesta a len o „chlp“ mu unikol titul šampióna. V roku 1986 Renault opúšťa seriál F1. Turbo sa stalo v F1 normou a preteky o vyšší výkon začali naberať nevídané rozmery keď monoposty začali dosahovať výkony okolo 1500 koní. Z bezpečnostných dôvodov tak bolo použitie preplňovaného motora v roku 1989 v seriáli F1 úplne zakázané.

Technológia F1 v každom vozidle Renault

Renault sa vždy snažil ponúknuť svojim zákazníkom najnovšie technológie. V tomto prípade to znamenalo lacnejší motor a lepší výkon. V roku 1980 Renault predstavil prvý sériový model s týmto systémom – Renault 5 Turbo. Závodná verzia modelu vyhrala ďalší rok Rally Monte Carlo aj francúzske majstrovstvá v rally. V 90. rokoch 20. storočia sa od vozidiel začína očakávať aj ekológia a ekonomická prevádzka. Nastala preto nová dilema: ako vyrobiť efektívnejší motor, ktorý bude mať menšiu spotrebu, čiže bude ekologický, ale zároveň si zachová výkon.

Odpoveďou bolo opäť turbo

Postupne boli na trh uvádzané nové dieselové motorizácie, ktoré spĺňali tieto kritériá a od roku 2000 už boli všetky dieselové motory Renault vybavené turbom. Príklad týchto zmien môže byť model Laguna z roku 1994: vozidlo malo 2,2 litrový motor s výkonom 85 koní, následne bola k dispozícii s motorizáciou 1,9 dTi 100k, potom 1,9 dTi 110k až po dnešný 1,5 dCi s výkonom 110 koní. Benzínové agregáty začali prechádzať modernizáciou v roku 2000 a dnes poznáme veľmi výkonné, ale malé benzínové motory ako napr. TCe 90 s objemom 0,9 litra alebo TCe 130 s objemom 1,2 litra.

Späť do F1

V roku 2014 sa preplňované motory dostali späť na okruhy F1. Avšak aj vo svete F1 došlo na zmenšovanie motorov. Nový motor Renault Energy F1 s objemom 1,6 litra má 600 koní plus 150 koní, ktoré získava z rekuperácie brzdnej energie, čo v kombinácii s elektronickými asistentmi umožňuje znížiť spotrebu až o 40%. Jeho predchodca RS27 pritom mal 750 koní pri objeme 2,4 litra. Takéto nastavenie agregátu umožní výkon do budúcna ešte navyšovať.

Systém preplňovania je tak odpoveďou na požiadavky zákazníkov, ktoré sú stále rovnaké: efektívny a ekonomický motor.

Zdroj: Renault Slovensko, s.r.o.