Vodíkovými palivovými články poháňaný HydroGen3, postavený na základe úspešného veľkopriestorového modelu Opel Zafira, vyrazil na svoje dlhé putovanie naprieč Európou z Hammerfestu na severe Nórska a postupne prešiel 14 krajín, pričom najazdil 9696 kilometrov.

HydroGen3 tak nielen takmer dvojnásobne prekonal doposiaľ platný diaľkový rekord auta poháňaného palivovými článkami, ale predovšetkým preukázal spoľahlivosť pionierskej technológie vodíkových palivových článkov a jej schopnosť nasadenia v bežnej prevádzke. Pri svojom vytrvalostnom maratóne prešiel HydroGen3 počas necelých šiestich týždňov toľko, koľko mnohí európski vodiči neprejdú za celý rok.

O tom, že konštruktérom GM a Opel sa podarilo dotiahnuť technológiu palivových článkov do štádia bezproblémovej praktickej využiteľnosti aj v sériovej produkcii, svedčí najmä fakt, že prototyp HydroGen3 prešiel pri svojom takmer šesťtýždňovom maratóne krajinami, kde na neho čakali rôznorodé podmienky: rýchle diaľnice, vysokohorské sedlá, cesty najrôznejšej kvality, teploty ležiace v rozmedzí širokom viac ako 35 °C.

HydroGen3 sa dokázal s meniacimi sa podmienkami skvelo vysporiadať a počas dvadsiatich etáp nemusel ani raz zastaviť kvôli nejakému nečakanému technickému problému. Mechanici, ktorí rekordný prototyp sprevádzali, nemali veľa práce – po celý čas putovania naprieč Európou iba na štarte nainštalovali najnovšiu verziu riadiaceho software, postupne vymenili päť teplotných čidiel a dvakrát menili parkovací mechanizmus. Pri zastávke v polovici cesty vo vývojovom centre palivových článkov GM Fuel Cell Activities v Mainz-Kasteli bola plánovane vymenená celá sada vodíkových palivových článkov, takže aj ďalší novinári, ktorí sa počas celej expedície striedali za volantom prototypu HydroGen3, mohli naplno využívať jeho výkonový potenciál.

Až na tieto maličkosti prebiehala vytrvalostná jazda experimentálneho prototypu HydroGen3 úplne bez problémov. „Všetko fungovalo optimálne, cesta hladko ubiehala,“ hovorí Dr. Udo Winter, šéfinžinier centra GM Fuel Cell Activities. „Jasne sa ukázalo, že náš systém pohonu s palivovými článkami je prakticky pripravený na nasadenie do bežnej prevádzky. Počas cesty sme získali tiež množstvo nových poznatkov, ktoré využijeme pri ďalšom vývoji alternatívnych pohonov a vodíkových palivových článkov."

Chvály motoristickej tlače
Rekordných jázd prototypu HydroGen3 sa v úlohe testovacích jazdcov zúčastnilo 23 popredných motoristických novinárov z 15 štátov Európy, nechýbali ani publicisti z USA. Ich komentáre a postrehy boli pre team expertov centra GM Fuel Cell Activities veľmi cenným zdrojom informácií. „Veľmi nás teší, že ich reakcie, ktoré sme zaznamenávali do palubného denníka, boli mimoriadne pozitívne,“ hovorí Dr. Udo Winter.

Anglický novinár Ross Pinnock, zastupujúci motoristický magazín „Auto Express“ napríklad napísal: „Ovládanie Zafiry-HydroGen3 je praktické rovnaké, ako ovládanie akéhokoľvek iného podobného auta s automatickou prevodovkou, iba s tým rozdielom, že HydroGen3 je tichší.“

Štefan Donat, zastupujúci švajčiarsky „Auto Bild“, v cieli svojho testovacieho úseku jednoducho uviedol: „Šoféroval som auto budúcnosti!“

Dave Guliford z amerického titulu „Automotive News“ bol obšírnejší: „Jazda s prototypom HydroGen3 po bežných cestách bola skutočným zážitkom! Na vlastné oči sme sa presvedčili, že GM/Opel majú automobil poháňaný palivovými článkami, schopný každodennej prevádzky na bežných komunikáciách. Zapôsobilo na mňa tiež nadšenie teamu, ktorý tvrdo pracuje na zavedení tejto technológie do sériovej výroby.“

Na Michaela Spechta z nemeckého magazínu „AutoBild“ zapôsobila ekologická nezávadnosť auta budúcnosti: „Ani automobil s palivovými článkami vám nezaručí voľné cesty. Takže sa stalo, že v Paríži sme uviazli v tradičnej dopravnej špičke. Avšak za volantom „najčistejšieho“ auta sveta bolo naše vodičské svedomie pokojné.“

HydroGen3 poháňa elektromotor s výkonom 60 kW/82 k, ktorý napája elektrický prúd zo sady palivových článkov, zásobovaných skvapalneným vodíkom, ktorý je uložený priamo v aute v špeciálnej nádrži. Výkonný elektromotor, poháňajúci predné kolesá, dokáže HydroGen3 rozbehnúť z 0 na 100 km/h za 16 s, max. rýchlosť experimentálneho auta je 160 km/h.

O zásobovanie prototypu HydroGen3 počas takmer 10.000 km dlhej cesty Európou vodíkom sa starala mobilná plniaca stanica spoločnosti Linde, uložená na prívese nákladného automobilu. Vlastné plnenie palivových článkov vodíkom počas cesty trvalo vždy len asi štyri minúty, čo je čas, ktorý možno porovnávať s časom na naplnenie nádrže automobilu benzínom alebo naftou na bežnej čerpacej stanici.

Celú cestu „vodíkového“ prototypu HydroGen3 pozorne sledovali médiá - v jednotlivých etapách maratónu sa konali lokálne tlačové konferencie a zástupcovia novín, magazínov a rozhlasových a televíznych staníc mali možnosť si krátko skúsiť ovládanie experimentálneho auta. Celkovo sa tak za volantom prototypu HydroGen3 vystriedalo asi 300 novinárov z najrôznejších redakcií.

Veľkému záujmu sa tešili (a stále tešia) tiež špeciálne internetové stránky projektu „Opel Fuel Cell Marathon – powered by GM“: Na adresu www.marathon.gm.com, ktorá je akýmsi denníkom celej expedície a kde sú k dispozícii nielen textové informácie, ale tiež snímky a krátke video, zavítalo len počas trvania jazdy vyše 19.000 návštevníkov.

V čase dramatického rastu cien konvenčných palív budí projekt auta poháňaného vodíkovými palivovými článkami mimoriadnu pozornosť nielen odborníkov a vedcov, ale aj najširšej laickej verejnosti. V 15-tich mestách, kde sa HydroGen3 na chvíľu zastavil, prednášali špecialisti spoločnosti GM a automobilky Opel pred zaplnenými sálami a posluchárňami univerzít a technicky orientovaných vysokých škôl o doterajších výsledkoch vo vývoji technológie vodíkových palivových článkov, ako aj o ďalších možnostiach ich vývoja.

GM a Opel sa palivovým článkom systematicky venujú už dlhé roky a do ich výskumu a vývoja už investovali viac ako miliardu dolárov. Cieľom snaženia špecialistov GM a automobilky Opel je vyvinúť do roku 2010 pohonný systém s vodíkovými článkami, ktorý by sa cenou, výkonmi, spoľahlivosťou a životnosťou vyrovnal moderným spaľovacím motorom. „Iba vtedy, ak sa nám podarí zaviesť technológiu vodíkových palivových článkov do veľkosériovej výroby, budeme môcť ťažiť zo všetkých jej výhod a najmä znížime závislosť na konvenčných ropných palivách,“ tvrdí Larry Burns, viceprezident spoločnosti General Motors zodpovedný za výskum, vývoj a plánovanie.

Projekt „Opel Fuel Cell Marathon - powered by GM“ podporovali spoločnosti Linde AG a Shell Hydrogen B.V.

General Motors Corporation je najväčším svetovým producentom automobilov, ktorý po celom svete zamestnáva viac ako 325.000 ľudí. Spoločnosť založená v roku 1908 je globálnym automobilovým lídrom už od roku 1931. V súčasnosti má GM svoje výrobné závody v 32 krajinách sveta, vyrábané autá sa predávajú v 192 krajinách sveta.

V roku 2003 predal koncern General Motors takmer 8,6 miliónov osobných a úžitkových automobilov, čo predstavuje asi 15 % svetového trhu s automobilmi.

Na výskume a vývoji palivových článkov pracuje v rámci koncernu GM v USA, Japonsku a v Nemecku asi 600 špecialistov, združených do centra GM Fuel Cell Activities.