V prvej časti sezóny pretekov US CART Toyota dominovala a výsledky tejto súťaže jasne ukazujú že v týchto majstrovstvách doteraz stále vedie. Začiatkom júla, Toyota šesť krát zvíťazila a dosiahla pozoruhodných osem víťazstiev z desiatich závodov predchádzajúcej série FedEx. No tento sled víťazstiev nie je v žiadnom prípade výnimočný. Za dva aj pol roka závodov po prvom víťazstve v sérii CART v roku 2000, Toyota 17 závodov jednoznačne vyhrala.

Hviezdou medzi pretekármi na majstrovstvách 2002 je Christiano da Matta (team NewmanHaas), ktorý si odjazdil svoju rekordnú sezónu. S jeho vedúcou pozíciou od štartovnej pozície až po stupienok víťazov na závode Molson Indy v Toronte, da Matta zvíťazil už po štvrtý krát za sebou a vyrovnal takto doterajší rekord série CART v po sebe nasledujúcich víťazstvách, ktorý postavili Al Unser (1990) a Alex Zanardi (1998).

Toto víťazstvo bolo da Mattovo siedme víťazstvo v desiatich závodoch, čo je najvyšší počet po sebe nasledujúcich víťazstiev v desiatich závodoch v celej histórii série CART. Bolo to tiež jeho piate víťazstvo v sezóne a deviaty úspech u Champ Car – všetky s Toyotou.

Najrýchlejšie monoposty na svete
Hoci sa v Európe Formula 1 sa považuje za najvyššiu sériu závodov s nekrytými kolesami, mnoho expertov považuje severoamerickú sériu CART za súťaživejšiu. Isté je však to, že séria CART je rýchlejšia – vozy CART Champ Car dosahujú špičkové rýchlosti skoro 385km/h a aj ich pravidelné priemerné rýchlosti na jeden oválny okruh dosahujú hodnotu 320km/h.

V porovnaní s prúdnicovo tvarovanými a agilnými vozmi Formule 1, sú vozy CART Champ Car väčšie, ťažšie a brutálnejšie – sú stavané na to, aby prežili závod "kolo na kolo" na úzkej a bariérovými stenami ohraničenej trati.

Motor Toyota RV8F V8 motor reve na cca. 16,000 ot./min a dokáže vyvinúť výkon až 800 konských síl zo zdvihového objemu 2.65-litra. Na rozdiel od motoru F1 je tento preplňovaný turbodúchadlom a ako palivo používajú metylalkohol namiesto bezolovnatého benzínu.

Jazdci vozov Champ Car používajú sekvenčné prevodovky (v F1 sa používajú poloautomatické) a musia dodržať obmedzenie šírky pneumatík na 10-palcov vpredu a 14-palcov vzadu. Samotný závodný voz má predpísanú minimálnu hmotnosť 703 kg bez jazdca – zatiaľ čo monopost F1 Panasonic Toyota TF102 váži okolo 600 kg aj s vodičom.

Dobre koncipovaný americký športový program
Toyota uznáva, že úspech v motoristickom športe sa nedosahuje jednoducho. Spoločnosť začala na medzinárodnej úrovni súťažiť v roku 1957 a na severoamerickú závodnú scénu vstúpila v roku 1979 založením teamu Toyota Racing Development USA (TRD).

Prvé roky strávila v závodoch športových vozov IMSA, kde firma zvíťazila na 24 hodinovom závode v Daytone v roku 1993 (IMSA GTP) a na 12 hodinovom závode v Sebringu. Team dosiahol neprekonaný rekord 17 po sebe nasledujúcich víťazstiev v triede GTP a dohromady vyhral 19 z posledných 21 závodov.

Toyota oficiálne schválila svoj závodný program CART v roku 1994 a absolvovala svoj prvý závod v roku 1996, - keď dodávala motory dvom závodným teamom: Arciero Wells a All American Racers. No po poučení sa z troch sezón, Toyota túto politiku zmenila a v roku 1999, Toyota dala svoje motory k dispozícii množstvu ďalších závodných teamov. Výsledky sa hneď dostavili.

V roku 1999 Scott Pruett získal prvú pole position pre Toyotu na závodnom okruhu Fontana Raceway. V roku 2000, Juan Montoya dosiahol prvé víťazstvo teamu v St. Louis a v tej istej sezóne dosiahol ešte päť ďalších víťazstiev. Zlatým klincom boli prvé dve miesta v Houstone, ktoré vybojovali Jimmy Vasser a Juan Montoya počas sezóny, kde Toyota fantastických sedem pole positions.

Minulý rok bol rovnako úspešný. Toyota poskytla motory pre 5 závodných teamov a 9 vozov a sezónu začala víťazstvom v Mexiku, ktoré vybojoval Cristiano da Matta. Medzitým závodný team docestoval do Surfers Paradise v Austrálii – kde Toyota celý čas dominovala, kde štyria rôzni vodiči Toyoty v závode viedli, kým víťazstvo nakoniec nevybojoval da Matta.

Počas sezóny 2001, Toyota vybojovala šesť jasných víťazstiev.