V roku 1999 ste skončili na Dakare tretia; v roku 2001 ste zvíťazili, v roku 2002 to bolo druhé miesto. Ako by ste zhodnotili svoje štvrté pódiové umiestnenie?
"Je to veľmi zvláštny výsledok. Pretože keď sme jazdili na Dakare prvý raz v roku 2003 na Volkswagene, vedela som, že nás čaká nevýrazné obdobie (obdobie sucha), kým sa tím a auto dokážu dostatočne dobre vyzbrojiť. Naším výsledkom na stupňoch víťazov sme potvrdili, že sme boli nebezpeční.”

Čo bolo pre vás tým najhrozivejším momentom súťaže Dakar 2005?
"Počas rally sú také momenty každý deň, keď vám skáče adrenalín. Mne sa srdce takmer zastavilo na 520 kilometrovej skúške 14. So šťastím sme absolvovali náročný vodný brod a cesta sa pred nami otvorila. A naraz niečo „bum“. Niečo narazilo do riadenia. Najskôr som si myslela, že budeme môcť pokračovať, akurát, že riadenie pôjde dosť ťažko. No netrvalo dlho a prestalo fungovať úplne. Už som sa pomaly lúčila s úvahami o treťom mieste a čakala som na sprievodný kamión. Keď sa objavil kolega Robby Gordon a nevedela som, či budeme vedieť prehodiť celé riadenie. Zdalo sa, že to bude trvať večnosť. Bola som nesmierne šťastná, že všetko išlo veľmi rýchlo. Skúška do Tichitu bola tiež jedným neuveriteľným dňom. Spotrebovali sme takmer absolútne všetku naftu, do cieľa sme prišli možno s tromi litrami v nádrži.

Aký podiel na úspechu má vaša spolujazdkyňa Fabrizia Ponsová?
"Sme tím - rovnako ako mechanici. Ten úspech sa nedá rozporciovať medzi jednotlivých ľudí. Nemôžte rozčleniť tímovú prácu, všetko musí spolu fungovať. Napríklad, bez Robbyho Gordona a Dirka von Zitzewitz by sme nemali šancu zostať na tretej pozícii – takže to naozaj principiálne platí o každom členovi tímu.”

Mimochodom tím – ako pokročil vývoj tímu Volkswagen?
"Tím urobil neuveriteľný pokrok. Všetci sú už maximálni profesionáli, oveľa viac, ako minulý rok a opäť sa všetci naučili viac pre budúci rok a v mnohom sa zlepšili.“

Ako fungovala spolupráca s kolegami Brunom Sabym, Robbym Gordonom a Juhom Kankkunenom?
"Išlo to veľmi dobre. So všetkými. No predsa len sme každý trochu iný. Juha Kankkunen je veľmi pokojný a uvoľnený. Robby Gordon mal vynikajúci štart do rally; svoju úlohu nakoniec splnil a pomohol nám zachrániť tretie miesto. Bruna Sabyho poznám už veľmi dlho a ide nám to spolu. Všetci traja pracovali brilantne – bolo to fantastické.

Je pre vás tretie miesto dostatočnou odmenou za celoročnú prácu?
"Áno, myslím si, že si tento úspech zaslúžime. Urobili sme určite dobrý dojem a dobrý výsledok sa ukazoval hneď od začiatku. Najskôr to bol Robby Gordon, ktorý viedol, potom Bruno Saby. No my s Fabriziou sme skončili na stupňoch. Pódiový záver bol naším cieľom od začiatku a je absolútne fantastické, že to vyšlo. Pre Fabriziu aj pre mňa – a pre celý tím Volkswagen.”

Kedy ste začali veriť, že by ste mohli skončiť na stupňoch víťazov?
"Veriť začínate vtedy, keď máte pocit, že to už nie je nereálne. Automobil Race-Touareg je vynikajúco stavaný na tvrdé súťaže, mali sme len menšie problémy. A hoci Mitsubishi je špička pri jazde na piesku, my sme dokázali, že nám vyhovovali aj iné úseky trate.“

Držali ste sa na treťom mieste vytrvalo od 5. januára. A potom, pred koncom sa naraz zdalo. že by ste o tretie miesto mohli prísť. Mali ste pocit, akoby bola rally naraz o niečo dlhšia?
"Nie, pretože na to som ani nepomyslela. Snažila som sa robiť maximum každý deň. Viem, že rally je plná prekvapení až do samotného konca.

Ako na vás vplývali piesočné búrky?
"Počasie bolo skutočne otrasné. Táto súťaž je vždy veľmi rozmanitá, no tentoraz sme si nemali možnosť užívať závratné farebné obrazy, pretože v týchto veterných podmienkach sa celá krajina zdala veľmi pochmúrna.

Motory Volkswagen TDI počas Rally Dakar dokázali, že sú veľmi schopné. Ako to hodnotíte z technického hľadiska?
"Doteraz vyhrávali len benzínové vozidlá, naše umiestnenie na stupňoch predstavuje najlepší výsledok pre naftový pohon. Predbehli sme množstvo benzínových modelov a to je tiež vynikajúce. A dokazuje to , že technika TDI je kvalitná, úspešná a mimoriadne spoľahlivá.”

Štartové pole bolo na Dakare 2005 veľmi silné, ale zaznamenali sme od začiatku aj veľa odstúpení. Bola tohtoročná súťaž naozaj taká náročná alebo len jednoducho nemilosrdná?
"Keď sa zíde taká silná konkurencia na štarte súťaže motivuje každého ísť na plno od začiatku. Mnoho áut sa prevrátilo, každý ide totiž na maximum, a niekto ešte viac. ”

Čo si sľubujete od budúceho Dakaru?
"S Volkswagenom? Dúfam, že opäť postavíme špičkový tím, ktorý bude bojovať o celkové víťazstvo a hádam sa nám podarí aj vyhrať. Bolo by to prekrásne , keby sme práve my viedli v súťaži až do konca. Ale aj keby to tak nemalo byť, budem sa snažiť pomáhať svojim tímovým kolegom, ako budem vedieť, pretože na konci každého dňa je prvoradý úspech značky Volkswagen. Od organizátorov by som očakávala na trati viac úsekov s dunami a menej ťavích pasienkov. Tiež by som privítala menej kilometrov mimo obývaných oblastí, pretože tvrdé horské hrebene a zrázy sú veľmi nebezpečné. Klesol by tak určite aj počet havárii.

Čo by ste vylepšili na svojom Race-Touaregu?
"Race-Touareg je už teraz veľmi dobré auto. Ale predsa by sme mohli niekoľko maličkostí vylepšiť. Konkrétne podvozok, špeciálne na rovné úseky s trávou. Okrem toho by som si vedela predstaviť aj lepší výhľad z kabíny, a možno o niečo lepšiu charakteristiku motora, zvlášť v nízkych otáčkach by to pomohlo pri jazde v piesku.”

Po 17 dňovej púštnej súťaži – čo vám najviac chýba?
"Relaxačný kúpeľ, pohodlná posteľ, a život bez prachu.”

Čo bolo pre vás najlepším momentom rally?
"Keď sme dorazili do Lac Rose v Dakare a vedela som, že už nič na svete nám nezoberie tretie miesto.”

Zdroj:Ing. Marta Kučerová, Porsche Slovakia, spol. s r.o.