Prijali sme pozvanie spoločnosti Matador Group a dňa 23.10.2008 sme sa zúčastnili tlačovej konferencie tímu Walter Lechner Racing School spojenej s jazdami v súťažnom Porsche 911 GT3 Cup na Masarykovom okruhu pri Brne.

Rakúsky tím Walter Lechner Racing School je jedným so 14 tímov, ktoré jazdia Porsche Mobil 1 Supercup, ako znie oficiálny názov súťaže. Táto súťaž, ktorá sa jazdí od roku 1993, sa radí medzi vysoko cenený seriál, v ktorom nie je núdza o vášeň, zábavu a drámu. Motoristickými odborníkmi je často označovaný ako najrýchlejší značkový seriál na svete. V ročníku 2008 do súťaže zasiahlo 30 jazdcov v rámci 12 pretekov. Začiatok patril dvom pretekom v Bahrajne a koniec bol v Monze. Jazdci dokazujú svoje schopnosti vždy pred Veľkou cenou Formule 1 na identických vozidlách Porsche 911 GT3 Cup (typ 997). V štartovom poli môžme už druhú sezónu nájsť aj meno slovenského zástupcu Štefana Rosinu. A práve on nám mal ukázať svoje zručnosti jazdou na Masarykovom okruhu v Brne.

Masarykov okruh nás privítal chladným, jesenným počasím a husté mraky neveštili nič dobré, no naše očakávania to nemohlo schladiť. Na tlačovej konferencie sa zúčastnili p. Walter Lechner - šéf tímu Walter Lechner Racing School, Štefan Rosina - jazdec tímu, Rudolf Machánek - šéf tímu TopCar Machánek a Dušan Koblišek - hovorca Matador Group.

Úvodné slovo patrilo pánovi Lechnerovi, ktorý rekapituloval tohtoročnú sezónu a vyslovil spokojnosť nad výsledkami Štefana Rosinu. 21-ročný „Štofi“, ako ho v tíme volajú, splnil predsezónne ciele svojho šéfa. Po prvej sezóne, v ktorej mal zbierať skúsenosti, skončil v tohtoročnej sezóne na 10 mieste celkovej klasifikácie. V 12 pretekoch nazbieral celkovo 89 bodov, stál dvakrát na stupni víťazov. Na trati v Magny Cours aj v Silverstone skončil tretí. V posledných pretekoch v talianskej Monze jazdil pár kôl do cieľa na vynikajúcom druhom mieste. Nakoniec skončil po dramatickom závere štvrtý. V niektorých pretekoch mohol Štefan aj vyhrať, ale nakoniec sa to nepodarilo. Podľa slov pána Lechnera treba dôvody, prečo sa tak nestalo, podrobiť analýze, aby bola v budúcnosti spokojnosť ešte väčšia. A ako dodal pán Koblišek, aby sme budúcoročnú tlačovú konferenciu otvárali šampanským.

Štefan poznamenal, že konkurencia v štartovom poli je silná a rozdiely medzi jazdcami sú veľmi malé. Nasvedčuje tomu aj fakt, že na tretieho jazdca v celkovom hodnotení strácal len 11 bodov. Na preteky treba nastúpiť plne koncentrovaný. Do každej zákruty treba ísť na 110%. V niektorých pretekoch aj viedol. „Ak ste druhý, tak kopírujete jazdu pretekára pred vami a čakáte kedy urobí chybu aby ste ju mohli využiť. Ak ste prvý, vtedy treba zvýšiť koncentráciu a jazdiť na doraz aby ste sa tej chyby nedopustili.“ povedal Štefan Rosina a zároveň dodal: „Veľmi dôležitý je tréning, kde máte prakticky len dve kolá aby ste dostali z vozidla maximum. A práve v tréningu platí, že stačí sekunda aby ste boli z Hera Zero“. Do budúcej sezóny si chce ustáliť výsledky a zlepšiť svoje konečné poradie v klasifikácii.

Po tlačovej konferencii sme sa presunuli do boxov, kde na nás čakalo červené Porsche 911 GT3 Cup s číslom 2 a menom „Rosina“. Štefan nám v krátkosti predstavil svoj pracovný stroj. Pod zadnou kapotou má 3.6 litrový šestvalcový „boxer“ motor s výkonom 309 kW (420 koní). Maximálne otáčky motora sa zastavia pri čísle 8400 ot./min. Maximálny krútiaci moment je 420 Nm, ktorý je na kolesá zadnej nápravy prenášaný pomocou 6-stupňovej prevodovky so sekvenčným radením. Špeciálne navrhnutá výfuková sústava je ukončená dvojitou koncovkou uprostred zadného nárazníka. Spod 18-palcových diskov kolies BBS vykúkajú keramické brzdy PCCB (Porsche Ceramic Composite Brake). Predné brzdové kotúče majú priemer 380 mm a zadné 350 mm. Vozidlo je maximálne odľahčené, aby sa dosiahla čo najmenšia hmotnosť. Dvere sú tak ľahké, ako by boli z papiera. Pracovný priestor vodiča je vystužený rúrkovým bezpečnostným rámom. Pilot aj spolujazdec sú do škrupinového sedadla pripútaní šesťbodovým bezpečnostným pásom. Pred odnímateľným volantom je digitálny diplej, ktorý informuje pilota o otáčkach motora, aktuálnej rýchlosti, zaraďenom rýchlostnom prevodovom stupni, ale aj o dosiahnutom čase na odjazdené kolo. Na stredovom paneli nie je žiadny navigačný systém ani najmodernejšie rádio, zato sa tu nachádzajú tlačidlá a páčky so slovíčkami ako Fire, Hazard alebo Ignition. Dlhú prevodovú páku má jazdec ergonomicky blízko, veď pri preraďovaní je dobrá každá milisekunda.

Presne o 13.00 hod. zaznel signál, na semafore pri výjazde z boxov zasvietila zelená a motoristický cirkus sa začal štartovaním motorov. Z boxov vychádzajú vozidlá ako hladné šelmy, ktoré sa už nemôžu dočkať, kedy sa vrhnú na trať, aby si uchopili najlepší čas kola. Rovnako, ako sa my nemôžeme dočkať, kedy sa do Porsche posadíme vedľa „Štofiho“ a vyrazíme na okruh. Okrem Porsche vidíme aj značky ako Ferrari, Aston Martin, BMW, Audi, McLaren F1 ale aj „ľudovejšie“ značky ako Škoda, Seat, Renault, Citroën. Zaujímavá je aj špeciálne upravená Tatra. Mraky sa pretrhali a chvíľkami vykúka aj slnko. Trať je však stále mokrá. Konečne prišla chvíľa, keď si obliekam kombinézu, na hlavu navliekam kuklu, nasadzujem si prilbu a čakám. Adrenalín v tele mi trochu stúpa, ale prevažuje pocit zvedavosti z nepoznaného.

O 13.20 nastal môj čas. Pri mojej výške (197cm) ma doslova musel mechanik tímu natlačiť do sedadla spolujazdca. Potom ma pripútal šesťbodovým bezpečnostným pásom tak silno, že v škrupine sedadla som mal minimálnu vôlu pohybu. Opúšťame boxy a vzlietame. Zrýchlenie úžasné, spomalenie ešte lepšie. S obdivom sledujem „Štofiho“ prácu rúk a nôh, ako keby som sledoval zrýchlený film. Plyn, spojka, preradenie, predbiehame, spojka, podradenie, brzda, plyn, spojka, preradenie a znovu to isté. Kochať sa krásnou jesenou scenériou, ktorá lemuje Masarykov okruh naozaj nestíham. Pomalších jazdcov predbiehame zľahkosťou do mierneho stúpania alebo v zákrute po vonkajšej stope. Zákruty prechádzame s milimetrovou presnosťou a ak zadok vozidla odskočí do šmyku, tak ho „Štofi“ rýchlo koriguje do správneho smeru. Najmenšiu rýchlosť, akú som zaznamenal pri letmom pohľade na tachometer bola 94km/h a najvyššia na konci cieľovej rovinky 224 km/h. Po dvoch kolách je po všetkom, mierime do boxov, kde je maximálna povolená rýchlosť 60km/h, ktorú vozidlo automaticky udržuje po stlačení príslušného tlačidla. Ďakujem Štefanovi za bezpečný prílet a rovnako namáhavo ako pri nastupovaní z vozidla vystupujem. Už chápem, prečo sú profesionáli menšieho vzrastu.

Takisto som pochopil tú plnú koncentráciu o ktorej hovoril Štefan na tlačovke. Sledovať trať, ovládať vozidlo v plnej rýchlosti, sledovať jazdcov pred sebou aj tých za sebou a naviac niekedy aj za dažďa, to si vyžaduje veľkú dávku koncentrácie, jazdeckého umu a talentu. Štefanovi Rosinovi tieto atribúty nechýbajú a ak ich spojí s mladíckou drzosťou a nebojácnosťou tak má úspešnú pretekársku budúcnosť viac než istú.

Mokrú trať Masarykovho okruhu pomaly vysúšajú slnečné lúče a nám hladina adrenalínu pomaly klesá. Nastupujeme do mikrobusu a odvážame si nazabudnuteľný zážitok. Už len sledujeme prácu rúk a nôh vodiča mikrobusu. Je normálna, film sa opäť spomalil.

Na záver nám ešte zostáva poďakovať sa organizátorom za dobrú prácu, pilotom a celému tímu zaželať do budúcnosti len tie najlepšie výsledky v tomto krásnom športe.

Fotogaléria